„BEZ VODY TO NEJDE“ - ľudia, začnime už konečne chrániť našu prírodu.
More je kolískou života na Zemi, zdrojom kyslíka a pohlcovačom kysličníka uhličitého. Umožňuje nám dýchať, chráni nás pred skleníkovým efektom, pomáha kolobehu vody, živí nás ...
Takisto i prales je bohatý ekosystém, rozprestierajúci sa okolo rovníka. Je to miesto kde žijú milióny druhov stromov, bylín, zvierat. Rastliny pohlcujú kys. uhličitý a vylučujú kyslík. Len samotný amazonský prales vytvára 40% všetkého kyslíka. Keďže stromy udržujú našu atmosféru i podnebie v rovnováhe, ich výrub ju môže narušiť . Takisto sa správame i k moriam chemické odpady, splašky, hnojivá prúdia denne do morských hlbín. Stúpa koncentrácia arzénu a jedovatých látok, ktoré sa hromadia v telách morských živočíchov. Nielenže vylievame do vody čo sa dá, ale narúšame vodné systémy ( regulujeme rieky, odvodňujeme polia, budujeme priehrady ). Toto všetko neznamená len zničené biotopy, ale aj prerušené väzby kolobehu, ohrozené podnebie a zásoby vody ...
Hoci voda ma samočistiacu schopnosť, nemôže odbúrať všetko čo do nej nahádžeme a napúšťame. Ak je voda zelená – obsahuje priveľa rias (málo iného života), blatistá – pôdna erózia- ryby ťažko dýchajú treba vysadiť viac rastlín, lesklá – má to na svedomí nafta, oleje, spenená - čistiace prostriedky, zapáchajúca – vo vode zomiera život. Najlepšie je, keď je voda priezračná s rybami, hmyzom .....
Na Zemi všetko so všetkým súvisí, veci zlé aj dobré, ktoré my ľudia robíme. Veci ktoré si myslíme, že sú dobré pre nás, môžu Zemi škodiť. Meníme ju, myslíme si, že máme na to právo a všetko sa podriaďuje nám. Dokedy to naša „Zem“ ešte vydrží? Sme hlúpi. Vieme, že keď vyrúbeme pralesy a zašpiníme moria, nebude čo dýchať, lebo práve ony vytvárajú potrebný kyslík. Sme hlúpi, lebo toto zanecháme ako dedičstvo našim deťom. Lekári, vedci nám to hovoria, ale my ich nepočúvame. Začnime od seba a hlavne od našich najmenších. Vštepujme im od malička lásku k prírode a hlavne jej ochranu. Dospelí si musia všimnúť, ak je ich deťom zle a všimnú si to ak ich deti na to upozornia. A preto „ DETI KRIČTE“! Všetko má svoj význam. Ak vyhodíš tanier nahor, musí spadnúť dole. Každá vec o ktorú sa pokúsiš bude mať svoj dopad. Chce to v prvom rade iný prístup človeka, vychádzajúcich z dvoch predpokladov vedieť a chcieť. Každý človek nesie zodpovednosť za kúsok toho, ako to v jeho krajine vyzerá. Nikto to za nás nespraví. Dôležité je uvedomiť si, že máme okolo seba ľudí, ktorým na stave našej prírody záleží, s ktorými sa môžeme porozprávať, ktorí majú podobné myšlienky ako ty a začni s nimi konať „ Viac hláv – viac rozumu – viac sily“.
Vyhlásenie svetového dňa vody prišlo vo chvíli, keď vyvrcholilo znehodnocovanie viacerých vodných tokov.
Deň vody je teda jedinečnou príležitosťou všetkým pripomenúť mimoriadnu dôležitosť vody pre zachovanie životného prostredia a pre rozvoj ľudskej spoločnosti.
